Ráno som vstala s menšími bolesťami brucha (ženy vedia o čom hovorím). Takže z večerných radovánok nič nebude.
Tradične som vyvenčila psa, do ktorého sa pred domom pustila smečka podvraťákov, siahajúca mu asi tak po lakte. Bolo ťažké vysvetliť im, že môj pes ešte neraňajkoval a podobne ako ja, nemá moc dobrú náladu. Našťastie pri jednom šteknutí 60 kilovej živej hmoty pochopili a ďalšia krv sa nekonala.
Pozitívne ma prekvapila bratislavská MHD. Moje čakanie na električku nebolo dlhšie ako tri minúty a na moje prekvapenie nebola ani preplnená. Pozdravujem všetkých vodičov električiek. "Pekného Valentína".
V práci taktiež nič nenasvedčuje tomu, že je dnes Valentín. Jedna z kolegýň má dnes súdne pojednávanie. Proces „plný lásky a pochopenie“, samozrejme. Druhá je celá v čiernom, ide na pohreb zosnulej tety. Čo si viac môže človek priať na deň zamilovaných. Jediný, kto je týmto dňom nadšený je tretia z kolegýň. Dostala cez donáškovú službu krásne ruže, česť mladíkovi, ktorý ich poslal.
Po obede sa nič nemení. Súd nevyšiel, dotyčný neprišiel. Kvetom odpadli hlavičky, asi boli moc unavené. Kolegyňa je sklamaná. Polovička roboty je podráždená a telefón protestuje vybitou batériou. Moja bolesť sa miestami menila na agresiu, sarkazmus a teraz, píšem sumár dňa zamilovaných a bojím sa predstaviť si čo ma čaká večer. Hádam ma tento deň dnes ešte príjemne prekvapí.
Ostávam s optimizmom.